Informace o publikaci

Niva a krajina Bielych Karpát v dobe popolnicových polí

Autoři

GAŠPAR Adam

Druh Další prezentace na konferencích
Fakulta / Pracoviště MU

Filozofická fakulta

Citace
Popis CHKO Biele Karpaty na slovensko-moravskom pomedzí je špecifická predovšetkým druhovou pestrosťou rastlín na tamojších lúkach. Zastúpené sú tam viaceré relikty a subalpínske endemity, ale aj druhy ktoré sú charakteristické pre kontinentálne lesostepy a stredné polohy pohorí juhovýchodnej Európy. Spomínaná druhová pestrosťsúvisí s kontinuálnym vývojom lúčnych spoločenstiev od doby ľadovej až po súčasnosť, na ktorom mal pravdepodobne priamu zásluhu človek. Keďže rozšírenie polosuchých druhovo pestrých trávnikov korešponduje s pravekým osídlením a jeho intenzitou, je namieste predpoklad o existencii mozaikovej lúčno-lesnej krajiny a jej obhospodarovaní pastvou, kosením a pálením už od praveku (Hájková et al. 2011). O pastve hospodárskych zvierat či vykášaní lúk v juhozápadnej časti Bielych Karpát sa uvažuje už od neolitu, avšak k rozmachu využívania celej horskej oblasti a jej intenzívnemu osídleniu dochádza až v mladšej dobe bronzovej s nástupom kultúr popolnicových polí. Biele Karpaty sú na intenzívnu letnú pastvu ideálnym pohorím, jednak kvôli blízkosti nížinatých oblastí, ale aj nižšej nadmorskej výške a dobrej dostupnosti. Rovnako je pravdepodobné, že stopy ľudskej aktivity v peľových profiloch svedčia o intenzívnejšom osídlení horských oblastí ako len sezónnej transhumáncii (Dreslerová 2015, 121, 122, 124). Otázkou je, aký bol charakter takéhoto osídlenia a či sa koncentruje iba v okolí hradísk alebo v celej oblasti Bielych Karpát. Tradičná predstava, že s nástupom mladšej doby bronzovej sa stáva riečna niva intenzívne explorovaná bude v príspevku kriticky zhodnotená. Krajina riečnych terás a nivy sa mala začať v dobe popolnicových polí extenzívne využívať a premeniť v súvislú sieť agrárnych osád (Chrastina 2009, 152-154). Faktom je, že vysoký počet zistených komponentov v riečnej nive môže byť iba výsledkom stavu bádania a konkrétne súvisieť s výskumnou aktivitou jednotlivých archeológov či inštitúcii. Súčasný stav bádania na slovenskej a moravskej časti záujmového územia tak môže mať iné ako environmentálne vysvetlenie a komplexne osídlená mohla byť okrem nížin i oblasť Bielych Karpát.
Související projekty:

Používáte starou verzi internetového prohlížeče. Doporučujeme aktualizovat Váš prohlížeč na nejnovější verzi.

Další info